Miro reaguje na situaci po teroristických útocích...

» Z oficiálního facebooku Mira Šmajdy & Terrapie | 27.3.2016

V posledných dňoch som dosť premýšľal, na základe čoho ľudia posudzujú mieru vážnosti rôznych útokov, výbuchov, úmrtí, atď. Po smutných útokoch v Paríži, ktoré sa dotkli asi každého z nás, bol ale celý Facebook prakticky kompletne zaplavený často až násilne zaangažovanými statusmi ponorenými do farieb francúzskej vlajky, malieb Eiffelovky (ešteže poradie farieb na večernej Žižkovskej veži nespadá do tejto témy). Ja som naivne na podobné scenáre čakal napr. aj po útokoch v Turecku, po X mŕtvych vrámci útokov na pláži v Pobreží Slonoviny, opakujúcich sa atentátoch v Keni, útokoch v Bombaji, po víkendovom páde ruského lietadla letiaceho z Dubaja, predvčerajšieho bagdadského výbuchu na futbalovom štadióne v Bagdade, dnešnom Pakistane... a neuveríte, ale ... nedočkal som sa :) ...

No rups - prišli výbuchy v Bruseli, a nech sa páči - jeden by zase neveril - znovu bol(je) plný facebook statusov o tom, ako mnohí objavili Ameriku, ako je svet nefér, ako by sme mali prudko bojovať proti terorizmu, prípadne k tomu, panebože, aspoň niečo rýchlo napísať na FB, najlepšie čierno-žlto-červeným fontom, lebo sa treba rýchlo zaradiť k tej vlne vyjadrení. Počet belgických vlajok v profilovkách síce tie francúzske neprekonal, no prudko zvýšený záujem o belgické pralinky stále neustál. Môže to teraz síce vyzerať ako debilný pokus o iróniu alebo kritiku, ale nie je. Ani náhodou.

---

Tá tragédia v Bruseli ma takisto trápi ako každého aspoň trochu empatického človeka. Maximálne súcitím s obeťami akejkoľvek tragédie, a už vôbec si nechcem predstaviť, aké musí byť bolestivé niekoho takto stratiť, prípadne byť svedkom takéhoto nešťastia. No to, nad čím tápe môj rozum, je fakt, (snáď sa (ne)dotknem egíčka niektorých sympaťákov), že mi príde totálne na hlavu postavený ten imaginárny rebríček, na základe ktorého ľudia posudzujú rôzne tragédie a mieru ich dôležitosti.

Prečo si Adel neuctila pesničkou aj napr. obete tragédií v Keni?
Prečo nikto nespamuje FB vlajkami a statusmi venovanými obetiam v Turecku, Rusku, Indonézii, Pobreží Slonoviny, Egypte, atď., ale každý čaká na výbuchy v EÚ? Lebo je to prekvapko a vôbec sa to "nedalo čakať", vzhľadom na spôsob riešenia migračnej vlny zo strany EÚ? Lebo je to bližšie? Lebo sme s nimi v pomyselne bližšom kontakte? Lebo o tom médiá cielene viac informujú a vytvárajú ilúziu vačšej dôležitosti týchto útokov s cieľom vytvoriť pocit strachu z blízkej hrozby terorizmu? (A vyššie politické úmysly v tom "určite nezohrávajú" žiadnu rolu, že?)

Neviem, či som blázon ja, ale je naozaj zvláštne, že sa nás niečo týka viac, a niečo menej. A pritom si poďme zobrať len príklad, že vzdialenosť tragédiou zasiahnutých miest od našich končín, napr. Košice - Istanbul, Košice - Brusel, Košice - Paríž, Košice - Rostov na Done, je takmer totožná. A je totálne jedno, či ste v Košiciach alebo v Prahe. Všetko sa nás tu v srdci Európy týka rovnako, či už nám médiá pchajú do hlavy niečo viac, alebo menej.

Ak je každá krajina rovnocennou súčasťou jedného celku, jedného organizmu planéty Zem, ak je každý človek jeho rovnocennou bunkou, prečo sa im v angažovanosti, vyjadrovaní súcitu a sústrasti, aj strachu z hrozby niečoho, nevenuje férovo rovnaká pozornosť?

Alebo predsa len má stratený ľudský život v Belgicku, Francúzsku inú váhu ako život v Turecku, Rusku, Pobreží Slonoviny, Keni, Indonézii? ...